Abych to uvedla na pravou míru, nemám důvod nebejt štastná. Ale i tak mi připadá , že jde všechno mimo, bez důvodu, bez cíle.
Nebaví mě na nic myslet, ničim se nezabejvám, snad jenom právě tim, že nemám na co myslet.
Aby taky ne, když je všecho pořád tak nějak stejný.
A když je to jiný, tak je to stejně stejný jako všechny "jiný" věci.
Zvláštní.
Chtěla bych svoje myšlení zpátky.
zajímavý článek :)
ReplyDeletepoznám taký pocit.
ReplyDeleteto znám, až moc dobře..
ReplyDeletetakhle si taky teďka připadám..:/ geer
ReplyDeletetaky to tak mám ;)
ReplyDeletea ono to moze trvat aj niekolko mesiacov, polroka,...
ReplyDeletepresne tak sa citim uz par mesiacov..
ReplyDeleteano ano tiez to poznam
ReplyDeleteMoc dobře to znám, ale snad takové myšlení přejde i počasím.
ReplyDeleteuplne uplne to mam teraz taktiez
ReplyDeletehrozne pekne pises!))
ReplyDeleteaaa, takovy "stavy" jsem mela tento rok v lednu!)/
Nechápem , že tolko ľudí , zažíva tento stav ( aj ja) ... A ešte k tomu je totálne neidentifikovatelný. Mali by sa nejak dať dokopy a spraviť si psychoanalyzu alebo čo.
ReplyDelete